Prvý krát sa priezvisko Bronček objavuje vo farských kronikách Žilinskej Rímskokatolickej farnosti 10. mája 1881. Je to zápis o sobáši Jána Brončeka, narodeného v roku 1856, syna nebohého Tomáša Brončeka ktorý do Závodia prišiel z obce Milowka, ktorá sa nachádza niekoľko kilometrov od dnešnej hranice Slovenska s Poľskom a Terézie Kováčikovej, dcérou krajčíra a učiteľa v Závodí. Bol to môj prastarý otec, ktorý prišiel na druhú stranu Kysuckých Beskýd a usadil sa v Závodí. Je potrebné si uvedomiť, že v tom čase táto časť dnešného Poľska pod názvom Halíč patrila k Rakúsko – Uhorsku, čiže sa pohyboval v rámci jedného štátu. Je možné predpokladať, že prišiel do Závodia pred rokom 1880 vo veku približne 20 – 24 rokov.

Dôvod jeho príchodu bol jednoznačný. Veľmi zlá ekonomická situácia v okolí mesta Zywiec po zrušení valašského spôsobu života a následná bieda ako aj prudký ekonomický rozvoj Žiliny v posledných troch desaťročiach 19. storočia, kedy do Žiliny prišli hľadať „šťastie“ stovky ľudí z celej monarchie.

Jeho manželka Terézia pochádzala zo starej Žilinskej rodiny, jej otec Jozef Kováčik sa usadil v Závodí a to v dome, ktorý stojí dodnes a patrí k jedným z najstarších domov v Závodí. Jozef Kováčik sa 18. apríla 1853 oženil s  Annou Furdekovou, dcérou nebohého Jána Furdeka,  ktorý zomrel v roku 1839 ako 40 ročný a v Závodí pôsobil ako učiteľ.

Ján Bronček s manželkou Teréziou mali spolu osem detí, z ktorých sa dospelosti dožilo päť, z toho štyri dievčatá a jeden chlapec.

Najstaršia dcéra Mária, narodená v roku 1882 sa vydala za Jána Singera, syn Jozef, môj starý otec, tesársky majster narodený v roku 1889 sa v roku 1913 oženil s Máriou Šoškovou, dcérou Antona Šošku a Evy Štalmachovej.  Ďalšia dcéra Anna, narodená v roku 1893 sa vydala za Jozefa Matejčíka zo Žiliny, dcéra Kristína, narodená v roku 1898 sa vydala za vdovca Františka Hammera a najmladšia dcéra Jozefa, narodená v roku 1903 sa vydala za Jakuba Hnidku z Turzovky.

Rodina Jána Brončeka, fotografia asi z roku 1905, nakoľko na nej chýba najstaršia dcéra Mária, ktorá v roku 1904 odišla za prácou do Ameriky. Na fotografii je tesársky majster Ján Bronček, jeho manželka Terézia ako i deti Jozef, Anna, Kristína a najmladšia Jozefa.

Foto: z archívu MUDr. Františka Cisárika

 

Pred rokom 1910 sa v Amerike vydala najstaršia dcéra Mária za Jána Singera, pôvodom z Tepličky nad Váhom a vrátili sa naspäť do Závodia, kde sa im postupne narodili deti Ján (1910), Jozef (1913), Rudolf (1914 – 1914) a Jozefína (1915 – 1916)

Svadba Jána Singera a Márie Brončekovej (pred rokom 1910)

foto: z archívu MUDr. Františka Cisárika

 

V roku 1913 sa oženil syn Jozef s Máriou Šoškovou zo Závodia a mali spolu celkom 13 detí.

Svadobné foto Jozefa Brončeka a Márie Šoškovej

foto: z archívu Petra Brončeka

 

Deti Jozefa Brončeka a Márie Šoškovej:

Jozef (1913 – 1967) oženil sa s Annou Husákovou, Mária (1916 – 1982 ) vydala sa za Antona Žideka zo Žiliny, Ján (1919 – 2009) oženil sa s Annou Isteníkovou, Robert (1920 – 1965) oženil sa s Jozefou Lalinskou zo Závodia, Božena (1922 – 2005) vydala sa za Štefana Zatlukala, Vladimír (1924 – 1986), Anton (1925 – 2000) oženil sa s Annou Furgalákovou zo Závodia, Viktor (1927 – 2003) oženil sa s Máriou Čelkovou z Kysuckého Nového Mesta, Stanislav (1928 – 2009 ) oženil sa prvý krát s Boženou Dojčiakovou z Heliosky a po rozvode a emigrácii do Ameriky sa oženil s Jarmilou Ritnošíkovou, Elena (1930 – 2004 ) vydala sa za Alojza Šošku zo Závodia, František (1932 – 1932), Anna (1933 – ) vydala sa za Františka Krchňavého zo Závodia a Jozefa (1936 – 2014) vydala sa za Rudolfa Intribusa a po jeho smrti v roku 1984 sa vydala za Rudolfa Tomančáka.

Spoločné foto rodiny Jozefa Brončeka a Márie, rodenej Šoškovej asi z roku 1939

foto: archív Petra Brončeka