Na úvod tejto kapitoly je potrebné si ozrejmiť niekoľko pojmov.
Pod pojmom Kataster môžeme chápať:
- skrátené označenie pre kataster nehnuteľností
- zoznam nehnuteľností a ich znázornenie na mapách
- katastrálne územie danej obce
- prehľadný súpis ako taký, najmä osôb pre daňové účely, voľby a pod.
Kataster nehnuteľností sa na Slovensku chápe ako databáza, v ktorá obsahuje geometrické určenie, súpis a opis nehnuteľností a práva k nim.
Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to najmä a vlastníckom práve, ale tiež aj o záložnom práve a vecnom bremene. Kataster nehnuteľností slúži ako informačný systém najmä na ochranu práv vlastníkov k nehnuteľnostiam ako aj na pre daňové účely.
V minulosti na našom území bola ekvivalentom ku katastri tzv. Pozemková kniha (starší ľudia si ju pamätajú aj pod názvom gruntbuch), ktorá slúžila na majetkoprávne účely a Pozemkový kataster, ktorý slúžil pre daňové účely.
Pozemkové knihy v Uhorsku boli zriadené na základe Zákona č. 222 z roku 1855. Ich súčasťou boli hlavné knihy, zbierky listín, pozemnoknižné mapy a pomocné registre a záznamy.
Do roku 1950 sa majiteľ pozemku považoval aj za majiteľa všetkých stavieb na tomto pozemku. To, že sa táto zásada v roku 1950 zrušila, robí problémy do dnešných dní.
Toľko na úvod, aby sme mohli začať hovoriť o katastrálnom území samotného Závodia.
Možno konštatovať, že Závodie malo svoj kataster od nepamäti ohraničený z juhu katastrom obce Bánová, zo západu katastrom obce Hôrky a Bitarová a Ovčiarsko, zo severu územím obcí Strážov a Považský Chlmec a z východu katastrom Žiliny. Túto hranicu tvorili alebo potoky oddeľujúce jedno katastrálne územie od druhého, návršia po hrebeňoch ktorých išla táto hranica alebo, ako v prípade Žiliny to bola rieka Rajčanka, ktorá sa až do polovice 19. storočia volala Žilinka. K zmene podľa vyjadrenia Prof. Marsinu došlo na popud iniciatívneho kartografa v polovici 19. storočia. Tento presadzoval (a presadil) názor, že rieky by sa mali nazývať podľa miesta kde pramenia, resp odkiaľ pritekajú. Teda Žilinka sa zmenila na Rajčanku lebo pritekala do Žiliny z Rajca, tak isto ako rieka v Považskej Bystrici ktorá sa od nepamäti nazývala Bystrica a podľa ktorej dostala Považská Bystrica aj svoje meno bol zmenená na Domanižanku, pretože priteká do Považskej Bystrice z Domaniže.
Najstaršia mapa ktorú sa zatiaľ podarilo získať a na ktorej je zachytený kataster Závodia (spolu s katastrom Žiliny), je Konkretuálna mapa Závodia, sign. 1 -389, sign. 2 – Tr. 400, z roku 1852 ktorá je uložená v Ústrednom archíve geodézie a kartografie.
Pre lepšiu orientáciu je tu výrez katastrálneho územia Závodia z tej istej mapy
Mezepis obce Závodia
Rok 1848 priniesol do Uhorska zrušenie poddanstva a teda skončilo obdobie, ktoré trvalo stovky rokov, keď prakticky väčšina vidieckeho obyvateľstva v Uhorsku bolo závislých od „svojich“ zemepánov. Týmto právny akt však vyvolal potrebu zmien vo vzťahu k pôde.
Snahou Dvora bolo zaevidovať všetky nehnuteľnosti do pozemkového katastra z dôvodu odstránenia nepresností pri následnom zdaňovaní pôdy.
Z tohto dôvodu bolo potrebné uskutočniť katastrálne vymeriavanie tzv. krokovaním, teda obišiel sa celý chotár po chotárnych hraniciach a počítali sa kroky. Tohto vymeriavania sa zúčastnil obyčajne richtár obce s prísažnými, ale aj zástupcovia susedných obcí, s ktorými chotár susedil, aby sa predišlo následným nedorozumeniam.
V Závodí sa toto krokovanie ktoré je uložené pod názvom Mezepis Osadi Závodja v archíve v Žiline uskutočnilo dňa 26. Septembra 1850 a záčastnili sa ho:
Juraj Kemka – richtár, Juraj Ftorek – boženík (prísažný), Andrej Dvorský – prísažný, Jozef Závodský – Miček, Andrej Barčík, Juraj Novihofer, Ján Hrdý, Ján Panák a Juraj Kiška, obyvatelia obce Závodia
Tento Mezepis podpísali (resp. signovali) všetci prítomní z obce Závodia, ako aj z Bánovej, Strážova a Ovčiarska
Celkovo obvod chotára Závodia podľa tohoto merania meral 11 212 krokov. Ak predpokladáme, že sa kataster Závodia výrazne oproti roku 1850 nezmenil, možno potom povedať, že 1 krok pri tomto meraní mal dĺžku asi 1,05 metra, nakoľko obvod katastra Závodia v súčasnosti je 11 817 metrov as pre úplnosť plocha katastra je 5 810 683 metrov štvorcových, teda niečo viac ako 58 hektárov. (Údaje o obvode a ploche katastra poskytla geodetická firma Mgr. Ing. Ondrej Sýkora www.SykoGeodet.sk )
Titulná stránka Mezepisu Osadi Závodja z roku 1850
Prvá stránka tohoto Mezepisu
Druhá stránka Mezepisu
Posledná stránka Mezepisu s podpismi zúčastnených a s pečaťami obcí Bánovej, Strážova a Ovčiarska. Bohužiaľ ani na tomto dokumente sa nenachádza pečať Závodia
Prepis Mezepisu do čitateľnej formy avšak so zachovaným jazykom a slovnými tvarmi totožnými s originálom.
Mezepis
Berne Obce Zavodja.
Chotar Osadi Zavodja pomezeni jak aj Chotarmi polodnej strani Dedin Banova, Zapadnej Hvorki, Bitarova Ovčjarsko Polnočnej Sztrazova, a vichodnej Mesto Žilina.
Mez začina sa pri dvoch Chotarnich Banovej a Zavodja kopcow blizo Borovskeho Mlina Žilinskeho pri ceste ze Zavodja do osadi Banovej učinenich Ktere delja Chotar Banovej ze Zavodskim od Kterich iduce pravo k zapadu Slunka Kolo Orličním Jarkom skrz Kterí sa tito dva Chotare rozdeluju a vedla Roli Bacho Lajoša až po Cestu do osadi Hvorek veduce čini krokov 930. Od tohto Jarku podobne k zapadu Kolo Lučinki zastavje nazvanej až do Roli tohož Bachi Zaribničie Krokov 320. Od Zaribničja hore na Kopce Kolo Hvoreckeho Borja až po cestu do Hvorek veducu Krokov 795. Od Kolena tohto a Cesti tejto dolu Hlavami k polnoci Roli Hvoreckich a Zavodskich až do Zahona Červeni Jura Kroki 178. Znovu hore Zahonom timto Kolo Roli Hvoreckich až ku Hrobli a Luku Bacho Lajoša Krok 345. Od tejto Luki k zapadu hore Hroblu a Role Mičkovskej ze Zavodja až po Hlavi Roli Hvoreckich čini kro: 455. Od tichto Hlav Roli Hvoreckich k polnočnej strane a po Jarek Lučice a Akay Vincenta Rolu krok: 815. Od Jarku tohto hore Jarkami na Zatki za Lučicami po Zahon Šoška Miša Obivatela Zavodja Kro: 110. Odtadto vedla Zahona Šutek Michala K zapadu pravo Ke Koncu Chotara Hvoreckeho a Lučinki Obivatelov Zavodskich Šimo Ištvana , a Valašika vlastnej čini Krokov 225. Od tichto Hlav Chotara Hvoreckeho a Lučinki iduce vedla Bitarovskeho Chotara Konča Roli až do Zahonov Bitarovskich Krok: 310. Od tichto vedle Zahonov Bitarovskich a prjelohov Ondreja Valašik Zavodza hore hlavami Roli Osadi Bitarovej až po Medzu Roli Gruntu Klačanovskeho osadi Zavodja Krokov 218. Vedla Gruntu tohto Klačanovskeho iduce k Zapadu až do Chotara Ovčaranskeho Vjazje rečene čini Krok: 332. Od mjesta tohto prosto hore Vrhom k polnoci vedle jarku Kterí Deli Chotar Ovčaransky ze Zavodskim až po Skalu hore nad Vjazi ležicu Kr: 414. Od tejto Skali hore na Male hradisko vedla Chotara Ovčaranskeho stranu vic K zapadu vedla Brezja Ovčaranskeho na Kopec Krokov 220. Od tohto Kopca znovu vedle Ovčaranskeho Brezja až do Jami mjesta strapatej Lipi Kr: 455. Odtalto vedle Hlav Ovčaranskych Roli a vedla Hradiska Žilinskeho až po dva Kopce a jedneho Buka Ktere znaki delja Chotare Ovčaransky Stražovsky a Zavodsky čini Krok? 485. Od tichto dvoch Kopcov a Stareho Buka dolu Kvichodu až Ku Kopcu pažite Vaňovej iduce čini Krok: 456. Od Kopca Pažite Vaňovej Ktera deli Chotar Stražovsky se zavodim, až po dva Kopce na Konča Vaňovej a Matanice, až po Kopec Remenarki čini Krokov 595. Odtalto až na Cestu dolu Cestami Kro: 486. Od tejto Cesti až po cestu dolinovem Jarku dolu Kvichodu iduce až po rieku Žilinka proti Pernay skalce čini Krok: 565. Od Brehu proti Pernay skalce hore vodu k Kpoludnu sa obratice až ku Dolnemu Mlinu Mesta Žilini čini Krokov: 495. Od tohto Mlina vždi hore vodu iduce až po Lavice Zavodske Krokov 858. Od Lavic tichto Zavodskich až po vipust horneho Mlina Žilinskeho čini Krokov: 335. Od Mjesta tohto proti vipustu iduce Ke Kopcom dvom Mez Osadi Banovej a Zavodja značicim blizo Borovskeho Mlina Žilinskeho čini Krokov: 815.
A tak tuto sa Mezeni Chotara Zavodja Započalo a dokonalo.
Berna Obec Zavodja dne 26. Septembra 1850
Zavodczki Joseph Micsek
Barcsik Andreas
Novihofer Georgius
Hrdi Joannes
Panak Joannes
Kiska Georgius
Niže podpisani Urad Zavodski pritomni obmezni list chotara našeho Zavodskeho za prawi uznawame a podpisujeme s tim doloženim a wimienku, že ponevač chotar naš od chotara zsilinskeho rozdeleni neni, ale gedine geden chotar sposobuge a mi role nasse gruntowne a inse chotarne užitki ag za rjeku Žilinka rečenu, ktera tu w opise temto gako medza chotari zawodski a žilinski delicza poznačena gest, držime mi rjeku tuto a takowu medzu nass chotar od žilinskeho deliczu neuznawame a sebe i daleg prawo wsetkich užitkow za rjeku tuto ležicich zadržugeme. Sigillatum dna 1. januara 1838.
Kemka Georgius richtar
Ftorek Georgius boženik
Dvorski Andreas boženik
Miestne názvy Závodského chotára
Miestne názvy na tejto mape sú z katastrálnej mapy z roku 1935 ktorá slúžila ako podklad pri komasácii v tom istom roku. Táto katastrálna mapa sa skladá celkovo z 84 poľných náčrtov, na ktorých sú zaznamenané všetky pozemky v Závodí i s menami ich vtedajších vlastníkov v mierke 1:10 000. Túto katastrálnu mapu vyhotovil Ing. B. Kolominský, autorizovaný civilný geometer a odovzdal ju dňa 31.10.1935.